ŽIVOT MNÍCHOV V ČERVENOM KLÁŠTORE

Nachádzame sa na severe Slovenska v krásnej dedinke Červený kláštor, ktorá dostala meno po Červenom kláštore, ktorý sa tu nachádza a je jej symbolom. V tomto článku ťa čaká aj kúsok histórie. Bude to však zaujímavé, neboj sa, nezaspíš ako na hodine dejepisu.

Červený kláštor – Kláštor Kartuziánov

V tomto kláštore pôsobili dve najprísnejšie mníšske rády v rímskokatolíckej cirkvi: kartuziáni a kamaldulovia. Kláštor sa začal stavať v roku 1320 a predtým ho volali Lechnický kláštor a potom ho premenovali na Červený kláštor podľa červených tehlových ostení a klenbových rebier. V súčastnosti žije po svete 400 kartuziánov a kartuziániek, pričom ich je najviac vo Francúzsku, Španielsku a Taliansku.


Jazykové okienko – poctivo som si vygooglila, čo sú to tie tehlové ostenie a ak by si chcel vedieť, tak je to orámovanie, respektíve obloženie otvoru dverí alebo okna. Koniec jazykového okienka.


Na obrázku vidíš naľavo pustovňu predstaveného, ktorý odtiaľto zvolával mníchov do kostola.
A toto je už ruina pustovne, ktorú nájdeš v Červenom kláštore. Pustovňa mala tvar štvorca, približne 9×9 metrov. Mala tri časti – dielňu, obytnú časť a dreváreň. Každá pustovňa mala aj svoju záhradku. Mnísi žili v takýchto domčekoch osamote poväčšinu svojho života.

Pikošky z Červeného kláštora

  • Mnísi žili v prísnej askéze, v pôste, rozjímaní a takmer v ustavičnom mlčaní. Nosili dlhý biely odev, mali bezmäsitú stravu (ale rybky jedli aj tak)
  • Na čele kláštora bol prior. Boli sme pozrieť ako si tam býval a bolo to značne odlišné od pustovníkov a mníchov.
  • Kartuziáni kládli veľký dôraz na knihy, no a keďže sa o nich nemohli rozprávať, tak ich aspoň odpisovali.
  • Denný režim kartuziánov bol veľmi prísny a mali presne vymedzený čas na modlitbu, intelektuálnu prácu, rozjímanie a odpočinok. Okrem toho ešte pozorovali oblohu a hviezdy a miešali rôzne mastičky. Boli to alchymisti no.
  • Pustovníci kartuziáni žili v pustovniach s priľahlými záhradkami. V jednej pustovni – naozaj skromnej – žil jeden pustovník. Dokopy bolo v kláštore 12 pustovní.

Zaujímavá bola tradícia, že každý mních kartuzián si vo svojej záhradke vykopal hrobovú jamu. Tá mu mala pripomínať smrť.

Bylinkári Kamaldulovia

Od roku 1711 tu už neboli kartuziáni, ale kamaldulovia a tí vysvätili kostol sv. Antona Pustovníka, ktorý je súčasťou kláštora a aj ty do neho vojdeš. Ten kostol je naozaj nádherný. My sme mali to šťastie, že sme tam boli jediní v tom čase a tá ozvena, ktorú vytvára pri každom zvuku je priam magická. Čas tam naozaj zastal a jedinečnú atmosféru tohto miesta cítiť na každom milimetri.

Kostol sv. Antona Pustovníka. Keď ho zrekonštruovali kamalduli, získal bohatú výzdobu klenby.
  • Kamalduli sa už nevenovali až tak odpisovaniu knižiek, ale skôr liečeniu nemocných, zbieraniu a pestovaniu liečivých rastlín a príprave liekov. Počas prehliadky uvidíš niekoľko záhonov s rôznymi bylinkami, ktorým sa na tomto mieste naozaj dobre darí.
  • Keď sme už pri bylinkách a kamaldulských mníchoch, pokiaľ by si chcel vedieť niečo o najslávnejšom z nich, prečítaj si legendu o lietajúcom Cypriánovi
  • Kamalduli (na rozdiel od kartuziánov) si nemuseli vykopať vlastnú hrobovú jamu a myslieť na smrť, skôr ucievali ideál samoty, ktorý bol: Žiť sám s Bohom a pre Boha.
  • Prehliadku sme ukončili mníšskym domčekom, ktorý bol naozaj dosť priestranný. Mních tam mal priestor na odpočinok, jedenie, modlitby a meditácie, dreváreň a sklad, no našlo sa miesto aj na laboratórium.
Všimni si lebku nad stolom. Kartuziáni si na pripomínanie smrteľnosti vykopali hrob v záhradke a Kamalduli mali zase lebku pri stole, práve z tohto dôvodu, aby mali stále na pamäti svoju smrteľnosť.

Turistické info na záver

Tuto nájdeš podstatné informácie, ktoré sa ti pravdepodobne zíjdu pri návšteve Červeného kláštora.

  • Základná vstupné do múzea Červený kláštor je pre dospelú osobu 3€ a pre dieťa 1€ (deti do 6 rokov majú vstup zadarmo)
  • Ak by sa ti tu tak páčilo, že by si tu chcel mať svadbu, tak sobášny obrad ťa vyjde na 50€ a fotografovanie ďalších 10€ ako pre teba
  • Pokiaľ nebývaš v dedinke Červený kláštor a len si si sem odbehol, tak na začiatku obce nájdeš platené záchytné parkovisko, kde môžeš odložiť svoje auto. V rámci dedinky nezaparkuješ nikde inde (max.pre reštauráciou) a parkovať len tak, kde mi príde, by som neskúšala, videla som uja policajta pokutovať za parkovné jedného nešťastníka. Od záchytného parkoviska je múzeum čo by si kameňom dohodil (alebo mojim odhadom, no dajme tomu 500 metrov ku vchodu)
  • Počas leta (máj, jún, júl, august) je múzeum otvorené od 8.00 do 19:30, pričom posledný vstup je o 18.30. Múzeum je otvorené celoročne v rôznych časoch, ktoré nájdeš na tomto linku
  • Prehliadka trvá zhruba hodinku, pohybuješ sa v interiéri aj exteriéri, fotiť môžeš koľko chceš.
  • S kočíkom by mohol byť problém, keďže sú tam aj schody, ale preniesť sa dá. Jednoduchšie to však bude bez.
  • So psíkom je vstup zakázaný
  • Ako bonus v lete ber to, že keď vyjdeš z múzea, tak hneď pri vchode je veľmi príjemná krčmička, kde sa môžeš občerstviť s výhľadom priamo na kláštor