Blištiace sa kúsky kamienkov, ktoré sa pohrávajú s citmi každej ženy a peňaženkou každého muža. Jedinečné drahé kamene, ktoré sú svojou hrou farieb známe na celom svete. Tentokrát sme sa boli pozrieť na najstaršie a jediné opálové bane na Slovensku, no zároveň aj najrozsiahlejšie opálové bane na celom svete. Zoznámili sme sa tak s pokladom, ktorý sa skrýva v lesoch na území Slanských vrchov.
Cesta za opálovými baňami
Opálové bane sa nachádzajú na východnom Slovensku v lese neďaleko obce Červenica. Navigácia nám hlási príchod do cieľa, no my sa stále zmätene pozeráme dookola a vidíme iba stromy. Po chvíľke však zastavíme na malom parkovisku pri ceste. Tabuľka, ktorú vidíme pri ceste nám napovedá, že sme naozaj v cieli. Za parkovisko sa neplatí. Baňa je vzdialená minútku dole kopcom od parkoviska. V maringotke si kupujeme lístok, no vstup sme si museli zarezervovať minimálne 24 hodín vopred na tomto linku. Vstup do baní je každú hodinu s poplatkom 10 Eur pre dospelého a polovica z toho za dieťa.
Svet opálu
Otvárajú sa dvere a my s prilbou a čelovkou vstupujeme do sveta Štôlne Jozef. Táto štôlňa sa nachádza v banskom revíri Libanka, ktorý je najrozsiahlejší a má až 24 kilometrov chodieb a 27 štôlní. Celý komplex týchto baní má vyše 32 kilometrov. Aktuálne sa pohybujeme po šiestom podlaží, čo znamená, že pod nami sa ich nachádza ešte päť, z ktorých sú spodné štyri zatopené kompletne vodou. Všetkým adrenalínovým typom odporúčam toto miesto, pretože ponúka jaskynné potápanie, ktoré sa nedá zažiť len tak hocikde.
Banský revír v okolí má desiatky kilometrov chodieb a ešte viac štôlní. Táto štôlňa Jozef je z nich najdlhšia a má až 1350 metrov.
Nachádzame sa v Slanských vrchoch, ktoré sú sopečného pôvodu. V štôlni je tým pádom dobre viditeľný andezit. Andezit je stuhnutá láva a spoznáš ho podľa jeho fialovej farby. V týchto opálových baniach sa zvyčajne ťažil drahý opál, čiže mliečny a sklený.
Prvé tunelovanie na našom území
Prechádzame chodbami, ktoré sú úzke, nízke a potom sa zrazu otvorí veľký priestor, ktorý je akousi ďalšou križovatkou chodieb. Sprievodca nám dáva možnosť chytiť si do ruky vzorku opálu či preskúmať skamenelé drevo. Tieto chodby boli dolované niekoľkými generáciami baníkov. Začali to Kelti, tí však vykonávali iba povrchovú ťažbu. V 19.storočí sa však začalo s ťažbou v podzemí hĺbením štôlní.
V dobe najväčšej slávy pracovalo v bani až 350 baníkov a 13 brúsičov. Sláva bane však upadla, keď sa objavil opál aj v Austrálii, no a keďže ten sa ťažil ľahšie, tak bol aj lacnejší ako ten náš. Po 1.svetovej vojne prišli do bane poslední nájomcovia z Francúzska. Tí však skrachovali kvôli nedostatku kapitálu a predviedli také prvé tunelovanie v Česko-Slovensku, kedy si z bane pobrali všetky vozíky, koľajnice i parné čerpadlá a odviezli to do svojej bane pri Paríži.
Ako to tí baníci robili?
Baníci chceli nájsť opál čo najskôr, preto vytvárali rôzne chodby a išli rôznymi smermi. Jedna z týchto chodieb sa volá Červená chodba. Jej poznávacím znamením je, že je v bani najnižšia. Je to zároveň najdlhšia chodba v bani (má 1380 metrov) a červená je kvôli železitým oxidom po stenách. Niekoľkokrát som sa pozastavila už len pri myšlienke, že tieto chodby niekto robil ručne, meter po metri. Úžasná práca.
Život baníkov bol ťažký a krátky. Práca v bani bola náročná, pracovali 10-14 hodín denne, od pondelka až do soboty. Také pracovné prostredie v bani nie je ideálne – veľa prachu a vlhkosti a málo svetla spôsobilo to, že baníci sa dožívali maximálne 40 až 50 rokov. Nebudeme si však klamať, robili to aj kvôli peniazom. Zarábali ževraj dosť dobre, za rok si mohli kúpiť tri ťažné kone či päť kráv a do troch rokov si mohli začať stavať dom.
Život baníka bol ťažký a krátky. Ten, kto vykonával túto prácu vedel, že dobre zarobí, no viac ako 50-tky sa nedožije.
Počas exkurzie v štôlni sme natrafili vozík, ktorým sa vynášala von hlušina, prútený košík, do ktorého si baníci vkladali opály či náradie, ktorým rozrážali andezit. Našli sme aj opálovú žilu na jednej zo stien.
Čo v opálovej bani zaujme a prečo sa sem vrátiť
- Perfektný sprievodca, ktorý porozpráva veľa zaujímavých vecí
- Jedinečná exkurzia v štôlni, akú je inde ťažko nájsť a aj s príbehom, ktorý je unikátny na celom svete
- Rozprávkový príbeh o vílach, opáloch a Šimonovi vyrozprávaný v tme banských chodieb
- Tajomstvo naozajstnej tmy – prejsť chodbou, ktorá má 30 metrov v úplnej tme držiac sa iba lana pri stene
Zopár užitočných informácií na záver
- Slovenské opálové bane sa nachádzajú pri obci Červenica, zhruba 35 kilometrov od Košíc
- Za parkovisko pri baniach sa neplatí a je vzdialené do minúty pešo od samotného vstupu do bane
- Vstup do baní si treba zarezervovať minimálne 24 hodín vopred cez ich web
- Základné vstupné je 10€ pre dospelú osobu a 5,5€pre dieťa. Vstupné sa platí online cez web alebo na mieste v hotovosti
- Prehliadka štôlne trvá zhruba hodinku
- Adrenalínový zážitok spojený s potápaním a blúdením bežne nesprístupnený návštevníkom bol vymyslený pre naozajstných dobrodruhov a viac sa o ňom dozviete tu
- My sme navštívili štôlňu na začiatku marca (štôlňa sa po zime otvára 1.marca) a bolo tam chladno a vlhko. Odporúčam pevnú, nepremokavú obuv a teplé oblečenie. Predsa len je to baňa.
- Prehliadka nie je nijako náročná na kondičku, vhodná aj pre malé deti. Psík do bane nepatrí, takže toho sme tentokrát nechali doma.
Skôr ako sa vyberieme naspäť do Košíc, sa od Slanských vrchov presunieme bližšie k Rankovským skalám, kde sa v malej dedinke nachádza ukáz, aký nájdete iba na Islande. Studený gejzír v dedinke Herľany dosahuje pri erupcii výšku až 15 metrov a toto si nemôžeme nechať ujsť. Po jedinečných opálových baniach bude gejzír v Herľanoch ako čerešnička na torte.
Tip na výlet a fotky: David Fiala
