Síce je až tretí najvyšší vrch Západných Tatier, no pre svoju unikátnu polohu a jedinečnú scenériu patrí Baranec medzi najobľúbenejšie turistické ciele a titul kráľa si jednoznačne zaslúži.
Víta nás Žiarska dolina. Tentokrát majú výhodu nemotorizovaní turisti – tých autobus vyhodí rovno pri nástupnom bode na túru. Turisti s autom si prejdú síce len o 100 metrov peši naviac, no zaplatia aj 3 eurá za parkovné. Ekologická doprava vyhráva 1:0.
Začnime základnými údajmi. Podľa oficiálnych údajov nás čakajú takmer 4 hodiny výstupu (čiže trvanie túry rátajme celkovo na 8 hodín), prevýšenie 1400 metrov a dĺžka celkovo takmer 18 kilometrov. Už teraz sme sa zapotili a to sme ešte v teple domova.
Túru sme začali svižným krokom smerom do kopca. Kľukaté serpentíny sa časom premenia na kosodrevinu kam len oko dovidí. Nie je však vysoká, tak oko dovidí ešte ďalej. Prvých 800 výškových metrov sa nám podarilo prejsť za necelé dve hodinky a to nám dáva nádej, že sme už blízko. Baranec síce pôsobí, že tomu tak aj bude, ale tých zostávajúcich 500 výškových metrov predsa neoklameme.
Kosodrevinu striedajú nádherné alpínske luky a my sa postupne ocitáme na samom vrchole. Cestou možno stretnete aj kamzíkov či svište, toto prostredie sa im veľmi zapáčilo. My sa vraciame rovnakou trasou akou sme aj prišli. Opäť sa vraciame do pásma vysokohorských lúk a strácame tak ťažko nadobudnuté výškové metre.
Tip na výlet a fotky: Lenka Litterová Hlinková
