MINCOVNÍČKOVO-VRETENOVÝ LIS, HĽADANIE ZLATA A PRÁCA VO VYHNI

Liptov je nádherný kraj Slovenska. Ponúka všetko od vodných športov, ľahších aj náročnejších túr, jaskýň a nádherných miest. Napriek tomuto zoznamu, ktorý keby niekto chcel naozaj detailne vypísať, tak by bol dlhočizne dlhý, sme objavili aj jeho podzemnú krajinu, ktorá nás naozaj uchvátila. Počul si už niekedy o bájnej krajine Aghartha? V tom článku ti porozprávam, kde takú krajinu nájdeš a aké má časti. My sme zatiaľ navštívili jednu jej časť a to Mincovníčkovo. Nachádzame sa na Liptove, v Liptovskom Jáne – ak by nás niekto hľadal.

Takto vyzerá mapa bájnej podzemnej ríše Agharta. Ja ti dnes predstavím Mincovníčkovo.

Aghartha, to je tajomný svet pod povrchom

Začala by som asi predstavením tejto ríše, aby si bol v obraze. Určite si pamätáš, že v každej poriadnej knižke sa vyskytovala aspoň jedna rozprávka, ktorá sa odohrávala niekde v podzemí – či už v jaskyni, alebo v tajomných chodbách, kde sa denné svetlo nedostalo. Už si to predstavuješ? Výborne.

V takýchto chodbách žili ľudia. Ľudia, ktorí tvrdo pracovali, žili v harmónii a stále nejakým spôsobom prispeli k tomu, aby sa naša civilizácia niečím obohatila.

Práca to nikdy nebola ľahká a oni boli veľmi múdri, preto vymýšľali, ako ju robiť ľahšie a lepšie. Tak a teraz, keď už máš v hlave obrázok, presuňme sa priamo do tejto našej krajiny pod Liptovom. Táto krajina má štyri zastávky

  • Sv. Barborka (Medvedia štôlňa v Ždiari)
  • Mincovníčkovo v Liptovskom Jáne
  • Netopierikovo na severe Jánskej doliny v Stanišovskej jaskyni
  • Permoníkovo v hoteli Permon. 

My sme začali spoznávať tento tajomný svet Mincovníčkovo v Liptovskom Jáne.

Takto vyzerá vstup do Mincovníčkova, ktoré nájdeš v Liptovskom Jáne

Vretenový lis, baňa, hľadanie zlata a práca vo vyhni

Znie to skôr ako kopa práce a nie prednáška v múzeu, že? Mincovníčkovo totiž nie je obyčajné múzeum a dokonca ťa nečaká ani obyčajná prednáška. Nepoviem ti všetko, čo sa tam dozvieš, lebo počuť to priamo z úst pani sprievodkyne je oveľa väčší zážitok, ako prečítať si to na webe. Na začiatku svojho pátrania uvidíš, ako sa razili mince a to v priamom prenose. Vidíš ten vretenový lis na fotke?

Sila 40 ton na centimeter, to je vieš, ako keby si hodil o zem dva kamióny a krútenie závažim, ktoré má 130 kíl – to je zážitok, na ktorý nezabudneš. Pred tebou totiž v okamihu vznikne naozajstná minca.

Vretenový lis v Mincovníčkove. Predstav si hraciu kocku. Myslíš, že z nej dokážeš vyrobiť 30km dlhú zlatú niť? Odpoveď je…áno! Aj takéto zaujímavosti sa tu dozvieš. 

Cesta za mincou

Skús otvoriť peňaženku. Ja viem, väčšina z nás tam už nosí platobnú kartu a nie naozajstné peniaze. Ale ak ich tam máš, tak pozri na mince. Každú z nich by vyrazili v minulosti ručne. Umením ale nebolo mincu len vyraziť, ale hlavne sa dopracovať k vytvoreniu toho kolieska – či už medeného, strieborného alebo zlatého. Ako? Ja som to nazvala cesta za mincou a má také tri základné zastávky.

Zastávka č.1.: Baňa

Mince boli medené a zlaté. Ono ale tie kovy neprišli k ľuďom len tak samé, že. K tým chudobným síce tá zlatá minca nedošla väčšinou za celý život ani raz, oni mali bohužiaľ len medenáky. Tak šup do bane. V minulosti by sa tam dostali len chlapi, vďakabohu, dnes tam pustili aj mňa. 

Práca v bani bola ťažká, chlapci začínali, keď mali 10 rokov a od ťažkej práce zomierali už ako 30-35 roční.

Kopali, kopali, až kým pri všetkom šťastí nenašli zlatú rudu. Chceš vedieť ako nájsť zlatú rudu? Hľadaj kremeň. Prečo? Lebo je zlatonosný. Čiže kde je kremeň, tam bude aj zlato 🙂 Jupííí, ideme kopať.

V takýchto baniach sa vtedy pracovalo. Desať hodín denne sa sekalo, kým sa nenašla ruda, ktorá bola potrebná. Len oni sa asi tak neusmievali ako ja.

Zastávka č.2: Hľadanie zlata

Tak, už sme našli nejakú tu zlatú rudu, lebo máme proste šťastie. Teraz ako z nej dostať tú zlatú žilu? Tak ju rozbijeme predsa. No keďže isto ani ty nemáš ruky a silu ako valibuk, tak na to mali rôzne finty, alebo lepšie povedané nástroje. Najprv to bol tĺk, potom stroj z viacerých driev, kde si krútil pákou a drevá búchali kamene a tĺkli ich, neskôr to dokonca fungovalo na vodný pohon . Takže tá voda poháňala tie stupy (tá kopa driev). Keď už máme tu kopu rozdrvených kameňov, tak ich musíme poumývať. Na túto činnosť si ľudia vymysleli taký splav, kde sa tie kamene čistili a bolo vidieť, či tam je nejaké zlato. Keď prídeš, tak ho uvidíš celý a aj si ho vyskúšaš.

Nestoj tam, ako taký tĺk!

Toto ma pobavilo a preto to chcem povedať aj tebe. Aj tebe isto už tak dakedy povedali, že nemáš tam stáť ako taký tĺk. Aj mne to hovorili. Nikdy mi však nikto nepovedal, čo ten tĺk je a prečo vlastne sa to tak hovorí. Chceš vedieť? Tĺkom sa rozbíjali kamene, kým z nich nedostali ten kov, ktorý potrebovali (napríklad tú zlatú žilu). Teda aspoň tak nejak, nie som expert, chápeš. Aj by som ti ho ukázala, ale zabudla som odfotiť. No v Mincovníčkove ho isto nájdeš. K tomu sa postavil chlapec a búchal a búchal po tých kameňoch, kým ich nerozdrvil. Ručne. Dlho. Tĺk je ťažký, ak by si nevedel. Koniec náučného okienka o tĺku.
Krútiš pákou napravo a stupy (tie drievka) sa hýbu. Menej námahy a viac rozbitých kameňov.

Zastávka č.3: Práca vo vyhni

Ja som nikdy nebola u naozajstného kováča a nikdy som nevidela kovadlinu. Ty si bol? Kovadlina, to je taká veľmi ťažká železná vec, ktorá je tak ťažká, že na nej môžeš ohýbať iné horúce železo a ju nepoškodíš. Navštív Mincovníčkovo a skúsiš si najprv aké to bolo duť do ohňa, aby poriadne horel a nahrial železo a potom si to železo aj ohneš. Samozrejme, nie rukou 🙂

Kováč by sa ževraj v hrobe obracal, keby vedel, že vo vyhni sú ženy, týmto ho pozdravujem.

Kruh v Mincovníčkove sa uzatvára

Aha, aká pekná metafora sa mi podarila. Kruh ako taká minca, sa presne tu aj uzavrel. Od hľadania v bani, cez drvenie rudy, po čistenie kameňov, ohýbanie kovu vo vyhni až po výrobu mince. Nezabudnime ešte na jej dražbu. V každej skupine na prehliadke sa vyrobí len jedna minca. Kto dá za ňu viac, ten vyhráva. S nami v skupine boli aj deti, tak sme ju prenechali im (ak by tam neboli, ver tomu, že ju mám doma na poličke 🙂 ).

Vyhňa a pani sprievodkyňa. Ak nebudeš meškať (my sme meškali), dostaneš aj takúto čelovku. Vo vyhni si vyskúšaš aj kovadlinu s kladivom, ktorým sa ohýbalo železo.

Informácie, ktoré sa ti zídu

Verím tomu, že keď si sa dopracoval až sem, tak toto miesto navštíviš. Škoda by bola ak by nie, lebo je to naozaj zážitok. Aby si to mal ľahšie, tak ti poradím:

  • Mincovníčkovo sa nachádza v Liptovskom Jáne, priamo v dedine, v takej úzkej uličke. Navigačka ťa pekne navedie, hneď pri budove je neplatené parkovisko.
  • Vstupné: Deti/dôchodcovia – 3€, dospelí 4€, ak máš Liptov card (ako my), tak ju určite ukáž, dostaneš zľavu
  • Otváracie hodiny: Každý deň (aj v pondelok) od 10:00-16:00, vstup je so sprievodcom cca každých 40 minút. My sme prišli o 15:10 a bol to už posledný vstup, takže isto nečakaj do štvrtej.
  • Trvanie: My sme boli vo vnútri necelú hodinku
  • Ak by si chcel vedieť viac, klikni na ich web. V Mincovníčkove sa organizujú aj zaujímavé akcie pre deti, tak ich nezmeškaj.
  • Táto prehliadka je určite vhodná pre väčšie aj menšie deti, aj pre dospelých (nás to veľmi zaujalo). Psíka ale nechaj doma.