Tento príbeh je návod na spontánnosť. Stále pred tým, ako niekde ideme, tak si o tom mieste niečo naštudujem. Tentokrát padol nápad na výlet na Zádielskú dolinu. Naposledy som tam bola asi tak pred 20-timi rokmi. Rýchlo som si prečítala, že cez dolinu ide asfaltka, sadli sme do auta a slnečná jesenná nedeľa sa mohla začať. Keby som bola vedela kam idem, tak nenechám v skrinke tie vibramy. Čítaj ďalej, že prečo.
Dve tváre Zádielskej doliny
Zádielská dolina má naozaj dve tváre a my sme okúsili obe z nich. Musím povedať, že tá prvá tvár je prívetivejšia, no tá druhá bola zase dychberúca. Z niekoľkých príčin. No ale poporiadku. Pre tých, ktorí ani netušia, o akej doline tu hovorím – Zádielská dolina sa nachádza v Slovenskom krase, hneď za dedinkou Zádiel. Ak sa potrebuješ ešte viac zorientovať – sme zhruba 40 km od Košíc, či 30 km od Rožňavy. Na výlet sme sa vybrali do najhlbšej tiesňavy na Slovensku.
Parkovisko za hneď obcou Zádiel a vyjde ťa na 2€ na celý deň. My sme prišli v nedeľu o jedenástej a ľudí bolo tak akurát. Vstup do doliny je samozrejme zdarma a je možný aj so psíkom.
Prechádzka dolinou
Tak toto je spomínaná prvá tvár Zádielskej doliny. Krásna prechádzka po asfaltovej ceste, aj keď miestami značne rozbitej. Nádherná okolitá príroda, okolo cesty zurčiaci potôčik. Okolo teba sa týčia vysoké skaly, niektoré vykukujú spoza stromov, iné vidno úplne zreteľne. Tie najvyššie majú aj cez 300 metrov. Potôčik, ktorý tu tečie, je autorom tejto tiesňavy a pomenovali ho Blatný potok. Taká prechádzková, nedeľná idylka a to zďaleka nie je všetko.
Tiesňava ukrýva 120 jaskýň, vzácnu faunu aj flóru a preto bola vyhlásená za národnú prírodnú rezerváciu.
Najužším miestom tejto tiesňavy je Zádielská brána. Toto miesto je široké iba 10 metrov a plynule ním prejdeš, keď pôjdeš cestou po asfaltke. A určite si všimneš, že ním prechádzaš. Nejde si totiž nevšimnúť, keď sú kolmé skalnaté steny zrazu bližšie, priam až na dotyk.
Touto príjemnou cestičkou pôjdeš zhruba 3 kilometre, až sa dostaneš k tabuli odkazujúcej na Zádielskú chatu. No, z toho, čo som videla a z toho, čo som počula, ju neodporúčam. Ak ti naozaj veľmi, ale veľmi treba použiť toaletu, tak okej. Ale aj tak si to rozmysli. My sme tam nejedli, ani nepili, ale poviedky ma varovali pred nie veľmi chutným jedlom. Každopádne, možno sa mýlim. No doma urobený proviant je istotka, ktorá nesklame.
Zádielská planina
Pôvodne som si myslela, že sa vrátime naspäť po asfaltke a nedeľná prechádzka bude za nami. Ako sa to hovorí? Človek mieni…a…PES mení! Presne tak, cestou naspäť od chaty prídeš totižto k miestu, kde je na jednej strane krásny drevený altánok vhodný na občerstvenie (vhodnejšia a obľúbenejšia voľba ako samotná chata) a oproti nemu uvidíš takýto krásny mostík.
Mostík rozdeľujúci tú pokojnú časť tiesňavy od tej zážitkovej. Náučný chodník, ktorý vedie celou tiesňavou totižto pokračuje práve smerom cez tento mostík. Išli tadiaľ ľudia a vybral sa tadiaľ aj náš havko. Tak sme sa teda vybrali aj my. Vojdeš do lesa, na prvý pohľad krásna široká lesná cesta-na druhý pohľad poriadny stupák. Prepíšem ti to do čísel – začiatok dobrodružstva je stúpanie 400 metrov na naozaj krátkej trase, po ktorej vystúpiš na okraj Zádielskej planiny. Budeš jasne cítiť, že ideš do kopca.
Keď si hore, čaká ťa dobrodružstvo číslo dva. Kadiaľ ďalej? Napriek tomu, že náučný chodník je na mapke jasne zakreslený ako okruh, tak smerovník nám tvrdil, že sa máme vrátiť. A neboli sme jediní turisti, ktorí sa pýtali tých druhých, kadiaľ ísť. Ja ti dám ale dobrú radu. Proti smerovníku nájdeš strom a na strome značku NCH (náučný chodník), ktorá smeruje doprava. Drž sa tohto smeru. Hneď na to uvidíš miesto s prvým nádherným výhľadom na Zádielskú dolinu. Drž sa stále modrej alebo zelenej značky a znížiš tak šancu na stratenie sa. Po chvíľke vyjdeš z lesa a pred tebou sa otvorí naozaj nádherná Zádielská planina.
Cestou ťa budú čakať také zážitky v orientácii ako že modrá značka zmizne a ostane zelená, alebo zelená zmizne a bude len modrá. Poprípade dôjdeš na rázcestie a nebude tam ani jedna.
Pokračujeme však ďalej. Do kategórie nevšedných orientačných značiek patrila aj táto značka (to keď vojdeš do takého mini lesíka). Budeš na mieste, ktoré sa podľa smerovníka volá Okrúhly Laz.
Nebyť toho, že prešli okolo nás turisti, ktorí zjavne vedeli, kam idú, tak by som neverila tomu, že mám ísť naozaj tam, kam značka ukazuje = prejsť cez takú kopu kameňov, ktorá ani trochu nepripomínala chodník. Život je samé prekvapenie, bol to naozaj správny smer.
Po chvíľke sa dostaneš k nádherne vyhliadke. To je tá dychberúca časť. Toto miesto ti ponúka naozaj neopakovateľný výhľad na Zádielskú dolinu a ešte ďalej. Odporúčam si tu chvíľku posedieť a vychutnať si ten moment. A oddýchnuť si. Načerpať nové sily sa ti naozaj zíjde, lebo to, čo ťa čaká, bude ďalšie dobrodružstvo.
Stratení v kosodrevine
Od maďarského sprievodcu sme sa dozvedeli, že naozaj máme ďalej pokračovať po modrej značke. No tak sme sa vybrali. Toto bolo miesto, kedy som spomínala na svoje vibramy v skrinke. Prechádzali sme naozaj úzkymi cestičkami, po skalách, medzi kosodrevinou, kde sme občas zachytili modrú značku, no žiadnych ľudí okolo. Trošku mi predsa len vadilo, že som nevedela či ideme správne a ako dlho ešte pôjdeme. Modrá značka je však dôveryhodná. Do tohto momentu.
Posledné dobrodružstvo je pred tebou. Klesanie. Opäť to prenesiem do čísel. Klesanie 400 metrov na úseku zhruba 1 kilometer. Masaker na kolená. Netvárme sa, že nie. Kamenistý a skalnatý chodník, ktorý je značne úzky. Na začiatku tejto cesty (ktorá však má svoj koniec) si uži takýto krásny výhľad.
Keď budeš zhruba v polovici chodníka, tak sa skaly premenia na štrk a chodník sa jemne rozšíri. No určite si vezmi kvalitné topánky. Ver mi, že ich oceníš.
Zádielská dolina a moje skromné pocity
No, takže. Krása tejto túry je v tom, že dolinu máš šancu vidieť zospodu a potom aj zhora. Je to naozaj nádherný unikát a v konečnom dôsledku som rada, že sme tam išli (aj keď boli úseky, kedy som neverila, že to niekedy poviem). Keď už nič iné, tak tá vyhliadka zhora za tú námahu stála. Ale vieš čo? Aj tie kaskády a vodopádiky na pôtočiku, malé jaskynky v skalách, či pohľad na kolmé steny mohutných skál. Dokonca aj výstup na planinu, hľadanie značiek či pocit, že si sa stratil uprostred kosodreviny a skál. Zádielskú dolinu odporúčam pre ľudí, ktorí zvládnu fyzickú záťaž. Celkovo je to zhruba 9 kilometrov a nám to trvalo prejsť takmer 3 hodiny. Prechádzku po asfaltovej ceste však zvládne každý aj s kočíkom 🙂
